Autor: Zuzka
Kategória: 2na3
Čo je to čas? Prítomnosť, minulosť, budúcnosť? Kto určuje hranice? Každý hovorí, že sa snaží žiť prítomnosťou. Jedna jediná sekunda je prítomnosť, druhá sekunda je a tá prvá je už minulosť. Už ste si toto začali čítať , je to minulosť. Takže ako môžeme žiť v jednosekundovej prítomnosti? Kamarátka mi povedala, že sa na to pozerám až príliš z vedeckého hľadiska, ale podľa mňa mám pravdu. Za tou si vždy stojím. Ešte lepšia otázka: Aký význam má pre človeka jedna minúta ? Každý zažil svoju minútu -minútu narodenia. Každý zažil/je svoju poslednú- Smrť. Je len na nás, ako budeme žiť tie jednosekundové prítomnosti medzi tým. Svoju minútu narodenia si asi nikto z vás nepamätá, ale svoju poslednú, si myslím, že vaši blízky budú pamätať. Ja svoju chcem zažiť s pocitom, že som nežila v metaforickej bubline existencie, cítila všetko čo sa cítiť dalo, zistila, či je vesmír tak malý, že som nakoniec doňho zapadla. Dúfam, že Moju poslednú minútu si nebudú pamätať len moji blízky, ale aj Ja, lebo posledná minúta je tá najdlhšia minúta v našich životoch. Moja mama mi povedala, že sa časom mením, čas ma spraví inou osobou, čas je osoba, ktorá ma spraví sebe podobnou, ten čas sú malé vrásky na mojej tvári. Povedala, že je len na mne či chcem, aby som tie vrásky mala s radosti (času) ,alebo stratené vrásky (času). V plnej miestnosti ľudí, kde bytie sŕdc je počuť, až nakoniec ich prestaneš aj ty sám vnímať, až nakoniec to tvoje bude posledné. V tom čase si začneme, až keď to stratíme, uvedomovať čo sme mali. Čas má aj iné stránky -berie nám. Berie nám našich blízkych, priateľov všetko. Každý z nás povedal určite vetu, keby som to mohol/a vrátiť späť! Ale ako som povedala tá jednosekundová prítomnosť je už preč, nebude na vás čakať.